Pandémia koronavírusu 2019 (COVID-19) urýchlila štvrtú priemyselnú revolúciu a rozšírila digitalizáciu vlád, interakciu s ľuďmi, elektronický obchod, online vzdelávanie a prácu na diaľku. Kríza ukázala, aké dôležité je zabezpečiť pokračovanie vládnych činností, keď sú zavedené opatrenia sociálneho odstupu. Pokračovanie života počas pandémie si vyžaduje rozsiahle digitálne verejné služby vo všetkých členských štátoch a využívanie vyspelých technológií na zlepšenie verejných služieb. Súčasťou týchto služieb je prístup verejnosti k údajom v plánoch. Politika súdržnosti EÚ nedávno upriamila pozornosť na implementáciu digitálneho jednotného trhu prostredníctvom podpory digitalizácie v spoločnosti a hospodárstve, zlepšenia digitálnej infraštruktúry a investícií do inovačných technológií (Európska komisia, 2019).

Na investičné obdobie 2021 – 2027 navrhla Európska komisia dva konkrétne ciele politiky, ktoré uprednostňujú digitálne investície:
• inteligentnejšia Európa prostredníctvom inovácií, digitalizácie, hospodárskej transformácie a podpory malých a stredných podnikov;
• Európa viac prepojená digitálnymi sieťami.

Medzi ďalšie ciele politiky patria aj digitálne investície, najmä zavádzanie digitálnych riešení:
• zelenšia a bezuhlíková Európa;
• sociálnejšia Európa;
• Európa bližšia k občanom.

Podľa stručného prehľadu politiky ESPON (2017) o prechode na digitálne technológie poskytujú mnohé mestá rôzne služby okolo plánovania vrátane skúmania plánov využívania krajiny servermi geografického informačného systému (GIS) a získavania údajov online prostredníctvom pozemkových registrov. V štúdii sa však zistilo, že na vnútroštátnej úrovni sa digitalizovalo len niekoľko služieb. Napriek tomu majú mnohé krajiny digitálne registre plánov, alebo ich práve zriaďujú.

Európska komisia vo svojich správach o krajinách Európskeho semestra za roky 2019 a 2020 odporučila všetkým členským štátom investície do digitalizácie. V celej Európe začali obce, regióny a krajiny digitalizovať údaje v plánoch. Tento proces digitalizácie, definovaný v tomto dokumente ako transformácia údajov z analógového formátu na digitálny formát, dosahuje rôzne štádiá, okrem iného v závislosti od množstva pridelených zdrojov, dátumu začatia a úrovne spôsobilosti zúčastnených verejných orgánov z oblasti územného plánovania.

Tento pracovný dokument vychádza z výsledkov cielenej analýzy plánu ESPON Digiplan (2020 – 2021). Výskumný tím Digiplanu vedený Kodanskou univerzitou, usmerňovaný a riadený zainteresovanými stranami z Dánska, Nórska a Švajčiarska zapojenými do analýzy, a EZÚS ESPON skúmali vývoj a stav digitálnych plánov a údajov v plánoch vo viacerých európskych krajinách.1 ESPON Digiplan je prvým výskumom svojho druhu a téma prešetrovania bola od začiatku široká. Na objasnenie viac či menej pokročilých digitálnych postupov v rôznych kontextoch územného plánovania bol potrebný prieskumný prístup.

Tento dokument sa zaoberá:
• digitalizáciou a plánovacou praxou;
• hnacími silami digitalizácie údajov v plánoch;
• stavom digitalizácie v Európe;
• prístupom používateľov a ich zapojením;
• odporúčaniami pre politiku a prax.